All Hallows ... All Friends

Nie nie ... žiadna párty , žiadne masky, žiadne chlastanie až do rána ... Radšej malá rodinná oslava v rámci tanečnej bandy, exkluzívne vystúpenie v trochu spooky štýle, čierna a strieborná a krvavočervené ruže do vlasov, DCD do ticha a cinkot striebra okolo bokov ...
Potom trochu jedla, trochu pitia, trochu sladkého a kopa zábavy, rozhovory, pohrabať sa v second-hand knižkách a nájsť si to svoje, podeliť sa o nápady ktoré vyklíčili raz dávno a pomôcť im ďalej rásť ...
Cestou domov stretnúť pár jasne definovateľných strašidiel a viac nedefinovateľných, ale zato s fľašou v ruke, nevšímať si pohľady okoloidúcich, vychutnávať si pocit dlhej vlajúcej sukne z pavučinkového šifónu a cítiť sa ako dark goddess idúc po ulici v plnom tribal looku, veď prečo sa odličovať a prezliekať, keď práve dnes v noci je každy niekým iným ... a ja môžem byť sebou, a všetci len chápavo pokývu hlavou veď je Halloween ...
Potom doma, zapnúť notebook, prezliecť sa do pyžama, odlíčiť polku tváre (večerný make-up a pyžamo je komická kombinácia:-) , a písať do blogu, lebo dnes to proste nemalo chybu ...
A jediné čo ma mrzí, že som nestihla cintorín a prišla o more sviečok medzi starými pomníkmi a smutnými kamennými anjelmi ...

Veríte v silu lásky?

Mám pre vás príbeh ...





The Notebook





...o tom ze na prvu lasku sa neda zabudnut, a na pravu uz vobec nie
... o tom ze laska prekona cas a priestor, a dokaze vytvorit uzasne veci
... o tom ze laska ...





...ved si to pozrite...



Tip na tuto sobotu!

Kliknut, precitat, prist!


Noc novej Luny

V dlaniach medená miska s tlejúcou šalviou, dym stúpa tenkým prúžkom ku hviezdam, vlní sa vo vánku a píše tajným písmom zaklínadlá z počiatku sveta. Stále sa nezmenili ... iba my ich už nevieme prečítať. Len duchovia vedia, pre nich neexistuje počiatok a koniec. Sledujú čas zvonku, ako v domácom kine. Môžu si pustiť film od začiatku, v strede, alebo pospiatky. Hlavný program - život.
My sme herci a zároveň režiséri. Z miliónov alternatívnych scenárov si pre každú sekundu vyberáme jeden. Len o tom nevieme. Nepoznáme dej, ani záver príbehu. Jeden pohyb navyše a namiesto životnej lásky stretneme v električke revízora. Alebo naopak. Alebo oboje.

Shit happens... Shit ....

Fairytales happen, too. A možno jedno nemôže bez druhého. Ako je to s tou rovnováhou? Ako so sľubmi?

...prosím o silu v rukách,
pravdu v srdci,

a čistý sľub na perách ...

Všetko je zapísané, sľuby tiež. Na počiatku bolo slovo. Slová. Najjednoduchšie zhmotnenie myšlienky. Oplatí sa plniť sľuby? Čo sa stane keď ich nesplním? Kam zmizla posvätnosť slov? ...
Dnes nikto nikomu neverí. Všetko sa poisťuje papiermi, podpismi, zálohami ... pretože čo nie je na papieri, oficiálne neexistuje. Alebo?

Všetko je zapísané v Kronike vesmíru ...

Aký má význam, že nikto iný nevie o mojich porušených sľuboch? Viem o nich ja, vie o nich vesmír. Preto teraz posielam prosbu k novej Lune, v okamihu nového začiatku, pripomínam si posvätnosť slov vhodených do ohňa. Mojich slov. Prúžok dymu stúpa ku hviezdam ...



Ako zistíš že ťa bohovia majú radi?

Dostaneš facku bezprostredne po tom ako urobíš chybu ...



Staré mosty a jesenné lásky

Predstavujem si tváre priateľov, ktorých som nechala doma keď som odišla za hranice, za svojím snom ... a znova kráčam po mostoch ktoré nás spájali, posielam listy, píšem mejly .... a prichádzajú, kývajú z druhej strany mosta, píšu čo majú nové, čo sa zmenilo, čo ostalo po starom. Niektorých musím spoznávať nanovo, nevideli sme sa 14 rokov. Niektorí mi píšu čo sa stalo za tie posledné dva. Niektorí len pošlú odkaz, že všetko bude v poriadku a že sa ozvú ... A ja som rada že som nabrala odvahu a vkročila na tie mosty, kde už dlho nikto nebol, ani z jednej strany.

Na ceste k tvojmu priateľovi nesmie rásť tráva. Budem sa snažiť.



No a láska? Tá asi má obdobie epidemického šírenia ... z každej strany mi prichádzajú hlásenia a správy o tom kto sa s kým našiel a kto má koho rád ... a vonku je naozaj tak trochu máj, a keď idem do práce, znie hudba a ľudia sa usmievajú. Tých niekoľkí čo sa neusmievajú majú na smútok svoj dôvod. Smútok za tými ktorí sú dlho preč. Smútok za tými ktorí sa už nevrátia ...

Najhoršie na snoch je , že ich musíme dosnívať na zemi ...





Resident pet

Toto je nasa nova panda .... mozete ju nakrmit alebo len otravovat tym ze na nu kliknete.
PS: Sovy nemali....